Prebieha evolúcia vedomia? Alebo naopak osprostievame? To druhé v poslednej dobe počúvam ozaj často. Aby sme si mohli urobiť lepší obraz o stave nášho vedomia, tak si potrebujeme bližšie posvietiť na spôsob, akým narábame s informáciami. Ako nám to ide? Aké manká v tomto ohľade máme? A aké sú ich dôsledky? Poďme sa na to pozrieť.
Nedávno som sa rozprávala s jedným mojím známym, s ktorým sme dlhšie neboli v kontakte. Môj známy je učiteľ, ktorý už roky cestuje po rôznych krajinách sveta a na školách vyučuje angličtinu a literatúru. V priebehu našej konverzácie mi z ničoho nič zahlásil:
„Mne sa zdá, že ľudia akosi osprostievajú…“
Ku mne sa táto veta (teória, pozorovanie?) dostáva pravidelne z rôznych smerov a kútov. Vždy ma to zaujme natoľko, že sa pýtam na podrobnosti.
„Ako to myslíš osprostievajú? Na čom si to všímaš? A čím to podľa teba je?“
Každý jeden človek, od ktorého som také niečo doposiaľ počula, to pozoruje na iných aspektoch správania ľudí a má svoju vlastnú teóriu o tom, čím to je. Rozmanitosť je v tomto smere vskutku veľká a siaha od najdivokejších „konšpirácií“ až po ťažké spirituálno-filozofické úvahy. No jedno kľúčové slovo sa stále opakuje, a to: informácie.
Mnohí, ktorí toto údajné osprostievanie ľudí pozorujú, ho dávajú do súvisu so spôsobom, akým ľudia narábajú s informáciami.
A na tom veru niečo bude.
Čo sa mňa týka, tak ja by som to, čo iní opisujú ako „osprostievanie“, takto nepomenovala. Nemyslím si, že to, čo tu mnohí pozorujú, je znakom náhlej degradácie, zhoršenia. Áno, je pravda, že v narábaní s informáciami máme isté manká. A v dobe, v ktorej sa v dostatku informácií doslova topíme, je to problém 🙂 Tento problém je tu s nami ale už dlhšie.
Čo sa zmenilo je viditeľnosť tohto problému, ktorý nám teraz zrazu viac bije do očí.
Evolúcia vedomia = evolúcia informácie
Na túto tému si teraz dovolím „zamudrovať“ z toho môjho uhla pohľadu a skúsenosti v témach rozvoja a vedomia. Vedomie je informácia. Preto, keď chceme hovoriť o evolúcii vedomia, tak sa musíme pozerať aj na to, ako sa vyvíjajú informácie a spôsob, akým s informáciami zaobchádzame, čo s nimi robíme.
Problém, ktorý tu vidím ja, je ten, že mnoho ľudí informácie používa na to, aby si od svojho života vytvorili akýsi „bezpečnostný odstup“. Informácie zbierajú, aby okolo seba vytvorili akýsi nárazník múdrosti a sčítanosti. Tým sa od seba a svojho života ale stále viac odosobňujú.
Keď teraz používam slovo „odosobnenie“, tak tým nemyslím odosobnenie v zmysle získavania istého nadhľadu, ktorý môže byť pre človeka v mnohých situáciách veľkým prínosom.
Tu ide skôr o útek, o akési odpojenie sa od zodpovednosti za seba a tým samozrejme aj za stav spoločnosti.
Príklad
Možno bude lepšie, keď to poviem na príklade. Predstav si, že zhromaždíme skupinu ľudí a každému z nich dáme na výber z týchto dvoch možností:
- Môžeš získať informácie, ktoré ti ukážu typy ilúzií, ktorým ľudia (všeobecne) zvyknú prepadávať a ty s týmito informáciami môžeš naložiť ako len chceš – môžeš sa v nich uvidieť alebo aj neuvidieť ALEBO
- Môžeš získať informácie, ktoré ti ukážu, akým ilúziám vo svojom živote prepadávaš TY – aké ilúzie dokonca živíš, aby si sa vyhol nepríjemnej pravde, ktorá ťa, akonáhle ju spoznáš, bude neúnavne kopať do zadku, aby si niečo zmenil.
Ktorá z ponúkaných možností je, myslíš, tá populárnejšia a vyberie si ju väčšina ľudí na planéte?
Teoreticky a pokiaľ nejde do tuhého si väčšina vyberie dvojku. Lepšie to totiž vyzerá a pôsobí to predsa veľmi „vedomým“ dojmom…
No prakticky (a keď ide do tuhého) väčšina skončí pri možnosti číslo 1. Tu sa človek totiž môže na chvíľu zahrať na to, že sa vzdeláva a kultivuje svoje vedomie. A zároveň si ale tiež udržať istý „bezpečnostný odstup“ – od seba a tým aj od pravdy.
Tá človeku potom v živote ale sakramentsky chýba…
Je to problém, ktorý sa týka VÝBERU informácií, ktoré si do svojho systému pustíme. Trend je jednoznačný. Obľúbenejšie informácie alebo informácie, ktoré sme ochotnejší prijímať, sú tie pohodlné a bezpečné informácie všeobecného charakteru. (A to ti hovorím ako niekto, kto vyššie zmienené možnosti na výber do pléna hodil už mnohokrát, a to pri mnohých príležitostiach za posledných 10 rokov.)
Dôsledky takéhoto výberu
Evolúcia vedomia sa deje pomaly a pomaly sa bude diať aj naďalej, ak si budeme vyberať veľa podstatného o sebe nevedieť.
Na to, že si s obľubou vyberáme informácie, ktoré nám dovoľujú od pravdy o nás utekať a namiesto toho sa máchať v plytkých vodách všeobecnosti a neosobnosti, doplácame aj individuálne.
Napríklad v kontexte hľadania riešení pre naše vlastné problémy. Tejto problematike som venovala samostatný článok („Riešenie problémov v nedohľadne? – 3 účinné ďalšie kroky“), ktorý ti odporúčam si prečítať, ak máš problém alebo tému, v ktorej sa nevieš ďalej pohnúť.
Dôsledky toho, že preferujeme neosobné a všeobecné informácie, vidíme tiež na kolektívnej úrovni. Tu to potom vyzerá ako v tom nie veľmi sofistikovanom vtipe (ktorý ale má dobrú pointu):
„Poriadok musí byť!“ povedala babka a kopla hovno pod posteľ.
Ako často si vyberáme byť takéto babky-expertky? Vlastné problémy neriešime, len si od nich vytvárame odstup tým, že ich kamuflujeme a odsúvame. A potom sa sťažujeme, že je všade bordel a smrad…
Čo zo všetkých tých informácií máme?
Evolúcia vedomia nám svojou „rýchlosťou“ veru nejde odfúknuť klobúky z hláv. Brzdí ju tiež ďalší problém, ktorý spočíva v tom, že informácie nevieme použiť tak, aby sme z nich niečo reálne aj mali.
Toto je téma, ktorá by mala – aspoň periférne – zaujímať každého, kto investuje čas a energiu do sebarozvoja 😉 Na prelome rokov 2021/22 som jej preto venovala samostatný modul v jednom z mojich skupinových koučingov. Modul niesol názov „Integrácia“ a jeho cieľom bolo naučiť sa, ako pracovať s informáciou (ale aj skúsenosťou) tak, aby na náš život mala viditeľný a citeľný efekt, aby sme vďaka nej skutočne narástli.
Pretože nalievať si hoc aj tie najvznešenejšie informácie do gebule samo o sebe nestačí. Každý, kto aspoň trošku chápe, ako fungujú procesy vývoja, rozumie tomu, že informácia bez relevantnej zažitej skúsenosti má reálne hodnotu toho, čo babka kopla pod posteľ, aby bol „poriadok“ 🙂
Evolúcia vedomia predpokladá, že k informáciám budeme pristupovať s optikou: „Aha, dobre, aký praktický krok z toho pre mňa vyplýva, ktorý hneď teraz urobím?“
Pravda je totiž taká, že môžeme mať veľa, a pre mňa za mňa aj správnych, informácií, no keď ich neimplementujeme do praxe nerastieme. Nerastieme, iba sa nafukujú naše mozgovnice.
A vieš, čo je zábavný paradox života? Že evolúcia vedomia sa udeje aj vtedy, keď máme síce nesprávne informácie, no obrátime ich na skúsenosť. Fyzicky ich zažijeme. Pretože nie samotné informácie, ale skúsenosť nás posunú ďalej.
Ideálna je samozrejme kombinácia tých správnych informácií (t. j. tých, ktoré potrebuješ práve TY) a odhodlania uviesť ich do praxe. Moja skúsenosť s ľuďmi ma naučila mať v tomto ohľade ale radšej skromnejšie očakávania :D.
Komplikovaná evolúcia vedomia
Ani jedna problematika, ktorú tu opisujem, nie je vyslovene NOVÁ. Nejde o symptómy aktuálnej doby alebo diania vo svete, aj keď pospájať by sa to dalo samozrejme všelijako.
Náš ďalší vývoj je komplikovaný, ale nie preto, že „osprostievame“ alebo degradujeme.
Kvantita informácií, ktoré máme k dispozícii, predstavuje najväčšiu výzvu pre náš ďalší vývoj.
Núka sa stále viac a viac možno zaujímavých, ale všeobecných informácií, ktoré si môžeme vybrať na úkor pravdy o sebe. A zároveň máme stále menej času na to, aby sme získané informácie aj implementovali a mali z nich praktický osoh.
Dostávame sa do fázy, v ktorej budeme musieť prehodnotiť spôsoby, akými narábame s informáciami. Na oboch stranách – na strane „poskytovateľa“ a na strane „príjemcu“.
Budeme sa musieť naučiť krotiť náš hlad po informáciách. Budeme sa musieť naučiť informácie lepšie filtrovať. A budeme sa musieť naučiť s informáciami pracovať tak, aby to, že ich máme, bolo na nás aj nejako vidieť.
A to je, mimochodom, tiež pravda, pred ktorou by sme nemali utekať.
